Realitný software a portály LIVING



Šesť dekád neúnavnej práce
Publikované: -, Zoja Droppová, článok čítaný 24488x

Šesť dekád neúnavnej práce
Slovenské národné múzeum na nábreží Dunaja, hotel Carlton na Hviezdoslavovom námestí, bývalá Tatrabanka (dnes Ministerstvo kultúry SR) na Námestí SNP, Dom slovenskej ligy s pasážou medzi Dunajskou a Grösslingovou ulicou v Bratislave. To sú štyri neprehliadnuteľné stavby, ktoré už od prvej polovice 20. storočia patria k obrazu nášho hlavného mesta a pozná ich azda každý.

Čo majú spoločné? Sebavedomú architektonickú formu, premyslené začlenenie do konkrétneho miesta v meste (akoby tam stáli "odvždy“) a precízne riešenie detailov, doslova až po poslednú kľučku. Ich autorom bol Milan Michal Harminc, nesmierne výkonný staviteľ a architekt, ktorý bol činný viac ako 60 rokov. Popri uvedených, dobre známych bratislavských budovách zrealizoval okolo 300 (!) stavieb na území Slovenska, Maďarska, bývalej Juhoslávie, Rumunska a Ukrajiny.

Prvá generácia
M. M. Harminca odborníci zaraďujú do tzv. prvej generácie slovenských architektov. Narodil sa v roku 1869 v rodine tesárskeho majstra - staviteľa v Kulpíne, v Báčskej župe na území Srbska. Tu chodil aj do základnej školy. V rokoch 1882 - 1883 študoval na Nemeckej obchodnej akadémii v Novom Sade. Po jej absolvovaní sa vrátil domov a učňovské roky strávil v otcovej firme. Bol veľmi šikovný, rýchlo sa naučil rozumieť stavebným výkresom, rysovať, navrhovať funkčné konštrukcie. Už vo veľmi mladom veku prezentoval vlastné originálne nápady a stavebné riešenia. Iste aj preto bol rodný Kulpín mladému Harmincovi čoskoro pritesný, a tak sa vybral do Budapešti. Postupne pracoval v niekoľkých stavebných a architektonických firmách: vo firme Neuschloss, u staviteľa Jána Nepomuka Bobuľu, vo firme Schikedanz a Herzog. V tomto "tovarišskom“ období sa v Budapešti podieľal napríklad na realizácii známeho pamätníka na Námestí hrdinov, postaveného pri príležitosti Miléniového výročia (1896). V Budapešti sa M. M. Harminc stal aktívnym členom Slovenského spolku - pôsobil ako knihovník, organizoval spevokol a divadelný krúžok. Neskôr sa stal predsedom spolku. Ako dvadsaťosemročný mal už Harminc množstvo skúseností a profesionálnych kontaktov. Založil si v Budapešti vlastnú

Milan Michal Harminc, (* 7. október 1869 Kulpín, Srbsko – † 5. júl 1964, Bratislava) bol jedným z najaktívnejších slovenských architektov.

Milan Michal Harminc, (* 7. október 1869 Kulpín, Srbsko – † 5. júl 1964, Bratislava) bol jedným z najaktívnejších slovenských architektov.
Naprojektoval vyše 300 budov v Európe, z toho 171 na Slovensku. Postavil 108 kostolov pre všetky konfesie.

projekčnú a staviteľskú kanceláriu. Väčšinu raných stavieb realizoval na Slovensku - v Turci, Liptove, na Považí a Orave. Vôbec prvou stavbou, ktorú navrhol na území Slovenska, bol evanjelický kostol v Pribyline (1901), o rok neskôr vyprojektoval budovu Slovenskej banky v Ružomberku, základnú školu pre podtatranskú obec Hybe a tiež viacero víl a obytných domov, ovplyvnených vtedy vládnucim duchom secesie. V rokoch 1906 - 1907 bol podľa jeho projektu postavený rímskokatolícky kostol v Černovej. To všetko stihol M. M. Harminc ešte pred absolvovaním štátnej staviteľskej skúšky. Zložil ju v roku 1908 a staviteľský diplom získal za návrh budovy Slovenského národného múzea v Martine (tzv. Staré múzeum). V tom čase už bol ženatý, s manželkou Annou rodenou Holcovou mali synov Milana a Ivana a dcéru Oľgu.

Slovák v Budapešti
Prvé obdobie Harmincovej tvorby je spojené s Budapešťou. Hoci projektoval prakticky po celom území vtedajšieho Uhorska (najviac na Slovensku), jeho firma mala hlavné sídlo v maďarskej metropole. V tomto období bol silne ovplyvnený klasicizmom a eklektickými, historizujúcimi tendenciami, ktoré sa prejavovali najmä pri tvorbe väčších oficiálnych a verejných budov, ako boli banky v Trstenej, Novom Meste nad Váhom a vo Vrbovom, Okresný súd v Myjave, biskupský palác vo Vršaci (býv. Juhoslávia) či monumentálna budova tzv. Thökölyanum pre srbskú pravoslávnu cirkev v Budapešti. Veľmi zaujímavé, ale pritom málo známe sú Harmincove drobnejšie stavby z tohto obdobia, napríklad mauzóleum v maďarskom Szentdendre alebo rodinné domy a vily ovplyvnené secesným štýlom. Medzi nimi vyniká vila Dr. Stodolu - tzv. Slovenský dom v Liptovskom Mikuláši z roku 1902, pri ktorom sa Harminc inšpiroval okrem secesie aj ľudovým staviteľstvom a s touto koncepciou "predbehol“ i Dušana Jurkoviča. Žiaľ, dnešný stav vily je alarmujúci.

Nový domov
Po zmene politických a spoločenských pomerov sa M. M. Harminc v roku 1915 s rodinou presťahoval do Liptovského Mikuláša. Dôsledkom prebiehajúcej prvej svetovej vojny bol aj útlm výstavby, a tým i menší počet zákaziek pre architektov a staviteľov. V "liptovskom“ období Harminc so svojou firmou síce vyprojektoval niekoľko rodinných domov a verejných budov, ako aj továrenské budovy pre garbiareň Lacko-Pálka v Liptovskom Mikuláši, no najväčším a dodnes žiariacim klenotom tvorby zrelého architekta je bezpochyby Sanatórium Dr. Szontágha v Novom Smokovci (1916 - 1925). Dlhé roky to bolo najvýznamnejšie a najmodernejšie vysokotatranské sanatórium a pri jeho projektovaní Harminc prišiel s viacerými novinkami v konštrukciách, technickom vybavení, dispozícii a prevádzke monumentálnej budovy. Jej najvýraznejším prvkom sú terasovito ustupujúce hlboké lodžie na južnej strane, kam bolo možné umiestniť lôžka pacientov, takže sa v závetrí mohli slniť a liečiť sa vysokohorským vzduchom. Paradoxne, sanatórium s dones modernými vnútornými priestormi a na svoju dobu progresívnym vybavením bolo v exteriéri poňaté skôr v historizujúcom štýle. Harminc sa však počas výstavby postupne prepracovával k racionálnejšiemu až funkcionalistickému výrazu, ktorý je dobre viditeľný na neskoršej prístavbe bloku slúžiaceho na ubytovanie zamestnancov. K výstavbe sanatória sa viaže aj populárna anekdota, ktorú Harminc údajne rád rozprával: V telegrame z Budapešti, ktorý avizoval staviteľov príchod do sanatória, zriadenec považoval slovo Harminc za maďarskú číslovku - tridsať - a tak na pána staviteľa na železnej stanici čakalo niekoľko drožiek a v sanatóriu tridsať večerí a tridsať postelí. Ako si s tým Harminc poradil, to už dnes nevieme.

Bratislavské obdobie
V 20. rokoch M. M. Harminc projektoval množstvo budov v Bratislave a neskôr sa sem aj presťahoval. Všetkým sú dobre známe predovšetkým budovy Slovenského národného múzea (pôvodne ZeMédelské múzeum) z rokov 1925 - 1928 a hotela Carlton z roku 1928, ktorá vznikla spojením, prestavbou a nadstavbou niekoľkých budov. Po Bratislave však stojí za to chodiť s hlavou nahor, pretože Harminc tu vytvoril niekoľko výborných nadstavieb starších budov, ktoré nie sú až také známe - napríklad nadstavbu Obchodnej komory na Gorkého ulici (na prízemí je dnes pokladnica SND) a bývalej Slovenskej poisťovne na Hviezdoslavovom námestí.

Tak ako pri sanatóriu Dr. Szontágha, aj pri projektovaní budovy Tatrabanky (dnes ministerstvo kultúry, predtým STV) sú moderné interiéry polyfunkčnej budovy (pôvodne v nej boli byty, kancelárie aj kino) "obalené“ do monumentálneho historizujúceho exteriéru.

V ďalších stavbách sa však Harminc výrazne priklonil k funkcionalizmu, zlomovou budovou bol určite evanjelický kostol na Legionárskej ulici v Bratislave postavený v rokoch 1929 - 1932, vyznačujúci sa čistou, strohou formou. Príklon k funkcionalizmu je zrejmý aj z Domu slovenskej ligy s pasážou, prepájajúcou Grösslingovu a Dunajskú ulicu v Bratislave.

Dedičstvo M. M. Harminca
Zmapovať a zhodnotiť viac ako šesť desaťročí práce, vyše tristo realizácii Milana Michala Harminca je gigantická úloha, možno aj preto o ňom dosiaľ nevyšla komplexná monografická publikácia. Okrem projektovania bol činný aj v rôznych spolkoch a inštitúciách, pracoval ešte ako osemdesiatročný. Pod čerstvým dojmom z fotografovania aktuálneho stavu niektorých jeho bratislavských prác mi však prichádza na um jedna charakteristika M. M. Harminca, staviteľa a architekta - a to je mestotvornosť. Či to boli nadstavby, prestavby alebo novostavby, všetky majú v sebe okrem premysleného dispozičného riešenia aj pridanú hodnotu, prispievajú ku kvalite okolitého prostredia. Či je to pasáž, nárožie, monumentálne stĺpy, sochárske dotvorenie, nádherné detaily okien, dverí, svietidiel... to všetko robí z budov viac ako len stavby. V tom asi tkvie ten najsilnejší odkaz Milana Michala Harminca - aj pre súčasnosť.

Budova Tatra banky (dnes sídlo Ministerstva kultúry SR) na Námestí SNP v Bratislave. Snímky: Zoja Droppová a archívy časopisu Projekt a Spolku architektov Slovenska
Budova Tatra banky (dnes sídlo Ministerstva kultúry SR) na Námestí SNP v Bratislave. Snímky: Zoja Droppová a archívy časopisu Projekt a Spolku architektov Slovenska
Evanjelický kostol v Bratislave. Snímky: Zoja Droppová a archívy časopisu Projekt a Spolku architektov Slovenska
Evanjelický kostol v Bratislave. Snímky: Zoja Droppová a archívy časopisu Projekt a Spolku architektov Slovenska
Hotel Carlton na Hviezdoslavovom námestí v Bratislave. Snímky: Zoja Droppová a archívy časopisu Projekt a Spolku architektov Slovenska
Hotel Carlton na Hviezdoslavovom námestí v Bratislave. Snímky: Zoja Droppová a archívy časopisu Projekt a Spolku architektov Slovenska
Kostol svätej Margity v Lamači. Snímky: Zoja Droppová a archívy časopisu Projekt a Spolku architektov Slovenska
Kostol svätej Margity v Lamači. Snímky: Zoja Droppová a archívy časopisu Projekt a Spolku architektov Slovenska
Liga pasáž v Bratislave. Snímky: Zoja Droppová a archívy časopisu Projekt a Spolku architektov Slovenska
Liga pasáž v Bratislave. Snímky: Zoja Droppová a archívy časopisu Projekt a Spolku architektov Slovenska
Sanatórium Dr. Szontágha v Novom Smokovci. Snímky: Zoja Droppová a archívy časopisu Projekt a Spolku architektov Slovenska
Sanatórium Dr. Szontágha v Novom Smokovci. Snímky: Zoja Droppová a archívy časopisu Projekt a Spolku architektov Slovenska
Slovenské národné múzeum v Bratislave. Snímky: Zoja Droppová a archívy časopisu Projekt a Spolku architektov Slovenska
Slovenské národné múzeum v Bratislave. Snímky: Zoja Droppová a archívy časopisu Projekt a Spolku architektov Slovenska

 






Najčítanejšie články

Východ Slovenska k sebe ťahá biznis

Východ Slovenska k sebe ťahá biznis
-

Ceny bývania ešte klesnú

Ceny bývania ešte klesnú
Pred 7 rokmi

O developerských projektoch

O developerských projektoch
-

Vlastná garáž je nedostatkový tovar

Vlastná garáž je nedostatkový tovar
-

Hitom sú Spojené štáty a Dubaj

Hitom sú Spojené štáty a Dubaj
-



Ďalšie články

Bytovkám zo socializmu sa končí životnosť. Pýtajú si tisíce eur

Bytovkám zo socializmu sa končí životnosť. Pýtajú si tisíce eur
Pred 6 rokmi

Kupujete starší byt? Počítajte s tým, že vám z peňaženky vytiahne omnoho viac, než je jeho kúpna cena.

Nový dom môžete mať aj za 30-tisíc. Šetrite však opatrne

Nový dom môžete mať aj za 30-tisíc. Šetrite však opatrne
Pred 6 rokmi

Dobre si zvážte, aké veľké bývanie reálne potrebujete.

Starší byt ušetrí. Ale iba na začiatku

Starší byt ušetrí. Ale iba na začiatku
Pred 6 rokmi

V novostavbe si priplácate aj za lepších susedov. Staršie byty majú prevahu vďaka polohe.

Dobrá strecha je tá, ktorú vám „ušijú“ na mieru

Dobrá strecha je tá, ktorú vám „ušijú“ na mieru
Pred 6 rokmi

Ako si vybrať krytinu. Ak meníte strechu, pýtajte si referencie a certifikáty.

Pozrite sa, koľko zaplatíte za novostavbu v Bratislave

Pozrite sa, koľko zaplatíte za novostavbu v Bratislave
Pred 7 rokmi

Aký je aktuálny trend v biznise s novostavbami? Jednoznačne byty s rozumnou cenou, žiadny luxus.

Bývanie na Slovensku zlacnelo. Pozrite sa, kde najviac

Bývanie na Slovensku zlacnelo. Pozrite sa, kde najviac
Pred 7 rokmi

Trend rastúcich cien nehnuteľností sa zastavil. Domy a byty sú lacnejšie.

Top investícia na východe sa štátu predražuje

Top investícia na východe sa štátu predražuje
Pred 7 rokmi

Mesto Vranov nad Topľou musí zaplatiť firme, ktorá pritiahla Grandwood, 220-tisíc eur.