Realitný software a portály LIVING



Príbeh Bratislavského hradu
Publikované: Pred 6 rokmi, Jana Hutťanová, článok čítaný 22388x

Príbeh Bratislavského hradu
História hradu pravdepodobne siaha až do staršej kamennej doby. Hradný kopec ožil a odvtedy je trvalo osídlený. V 1. storočí pred naším letopočtom tu existovalo významné keltské oppidum.

Na hradnom kopci zanechali svoje stopy aj Rimania. Zostali tu po nich úlomky tehál s kolkami XIV. légie, torzo figurálneho reliéfu a rôzne iné predmety, napríklad zvyšky nádob, v ktorých Rimania, známi svojím kulinárskym umením a láskou k vínu, pripravovali jedlo pre svojich bojovníkov.

Veľké obdobie však hradný vrch ešte len čakalo. V 9. storočí tu vzniklo slovanské hradisko, dôležité miesto z obchodného, kultúrno-náboženského, ale najmä z vojenského hľadiska. Na vrchole kopca stál kniežací hrad. V domcoch okolo bývala veľmožova družina a služobníci, ktorí zabezpečovali obranu hradu.

Obrancovia kontrolovali aj brod na Dunaji. Na akropole sa týčila trojloďová kamenná bazilika, široká až 13 metrov. Patrila medzi najväčšie kostoly vo Veľkomoravskej ríši. Prvá overená písomná zmienka o Bratislave sa zachovala z roku 907. Vtedy sa pod Bratislavským hradom odohrala bitka medzi starými Maďarmi a bavorským vojskom. Udalosť je opísaná vo franských kronikách, z ktorých najznámejšie sú Salzburské letopisy. Aj odtiaľ môže pochádzať dnešný názov. Bratislavský hrad sa v nich spomína ako Brezalauspurc.

Bratislavský hrad. Snímka: archív
 
Bratislavský hrad. Snímka: archív
 
Bratislavský hrad. Snímka: archív
Až vďaka nadšencom, ako boli architekt Dušan Jurkovič, maliar Janko Alexy a architekt Dušan Martinček, sa v päťdesiatych rokoch 20. storočia rozpútala diskusia smerujúca k záchrane Bratislavského hradu. Hrad začali rekonštruovať a upravovať pre spoločenskoreprezentatívne potreby Československej republiky. Obnovený hrad sprístupnili verejnosti 28. októbra 1968 .

Niekedy začiatkom 10. storočia vpadli na toto územie starí Maďari. Hrad však ani vtedy neosirel. Na mieste veľkomoravskej baziliky vyrástol nový kostol, Kostol svätého Spasiteľa. Severne od kostola bola hlboko do zeme zapustená kruhová stavba - karner s kostnicou. Do kostnice sa ukladali kosti zo starších hrobov z cintorína okolo kostola.

Prepoštstvo a pevnosť
Do začiatku 13. storočia bol teda výrazný aj cirkevný význam Bratislavského hradu. Sídlilo tu prepoštstvo Bratislavskej kapituly s tzv. hodnoverným miestom. Prepisovali, overovali a vydávali sa tu právoplatné listiny. Dalo by sa povedať, že tu bol dnešný notársky úrad. Keďže hrad bol predovšetkým pevnosťou, bohoslužby, na ktorých sa zúčastňovali Bratislavčania, narúšali jeho bezpečnosť a obranyschopnosť. Kostol sa preto v roku 1221 musel presťahovať z hradu do podhradia.

Bratislavský hrad bol aj komitátnym hradom, čo znamenalo, že mal funkciu správneho centra určitej časti Bratislavskej župy - komitátu a zohrával významnú úlohu i v medzinárodných vzťahoch so západnou Európou.

V máji 1189 hrad poctil svojou návštevou nemecký kráľ a rímsky cisár Fridrich I. Barbarossa, ktorý na pravej strane Dunaja zhromažďoval vojská z celej Európy na tretiu križiacku výpravu do Svätej zeme. Traduje sa, že na hrade strávil aj Turíce.

O rybárovi Zotmundovi
Jedno z najstarších známych vyobrazení Bratislavského hradu je vo Viedenskej obrázkovej kronike zo 14. storočia. Znázorňuje udalosť z roku 1052, keď nemecký cisár Henrich III. obliehal Bratislavský hrad. Priplával po Dunaji na lodiach a hrad osem týždňov ostreľoval. Keď sa už zdalo všetko stratené, bratislavský rybár Zotmund zachránil situáciu. Prihlásil sa u kráľa a predniesol mu svoj nápad. V noci navŕtal do všetkých lodí diery, a tak sa do rána potopili. Henrich aj so zvyškom svojho vojska odtiahol.
Viedenská obrázková kronika bola v polovici 18. storočia uschovávaná na Bratislavskom hrade.

V roku 1261 sa na Bratislavskom hrade konala veľkolepá svadba mladučkej a krásnej Kunhuty, vnučky kráľa Belu IV, a starnúceho českého kráľa Přemysla Otakara II. Tento zväzok priniesol Uhorsku aspoň na chvíľu mier.

Žigmund Luxemburský - kráľ uhorský, český a nemecký, od roku 1433 aj rímsky cisár - si vybral za svoje budúce rezidenčné sídlo Bratislavský hrad. Začiatkom 15. storočia už dostáva dnešnú podobu. Vzniká najsilnejšia pevnosť v uhorskom pohraničí.

Skvost architektúry
K architektonickým skvostom hradu patrí Žigmundova brána. Niekedy sa nazývala aj Korvínova, pretože bola dokončená až za panovania kráľa Mateja Korvína.

V tom čase vykopali na hradnom nádvorí studňu, ktorá je hlboká 85 m. Dovtedy dovážali vodu na somároch z neďalekej Koliby, kde je dodnes veľa studničiek. Uchovávali ju v cisterne na nádvorí.

V tragickej bitke pri Moháči v roku 1526 padol dokonca aj panovník Ľudovít II. Jagelovský. Jeho vdova, kráľovná Mária Habsburská, utiekla so sprievodom z Budína do Bratislavy. Priviezla so sebou aj kráľovský poklad, relikvie Svätého Jána Almužníka a iné cennosti. Poklad uschovali na hrade a strážil ho hradný kastelán, ktorý ho smel vydať len novozvolenému panovníkovi. Ferdinand I. Habsburský, aby zabezpečil obranu krajiny, dal hneď po svojej voľbe za uhorského kráľa poklad roztaviť vo viedenskej mincovni a vyraziť zlaté dukáty a strieborné toliare.

Ferdinand I. dáva hrad prebudovať kvôli potrebe zabezpečiť väčší komfort. Niekedy v polovici 16. storočia pozýva z Talianska majstra Pietra Ferabosca. Ten viedol celú prestavbu hradu v renesančnom duchu.

Starú kráľovskú kaplnku vyzdobil freskami majster Guilo Luciano z Benátok. V renesančnom arkieri modlitebne bolo pravdepodobne miestodržiteľovo oratórium a presbytérium. Prekrásna pozlátená štuková výzdoba, živé farby nástennej maľby s motívmi krajiniek, zvierat a rastlín vyžarujú harmóniu a pokoj. Časť z toho môžeme obdivovať aj dnes, lebo pri neskorších úpravách hradu kaplnku zamurovali, a tak zostala neporušená.

Korunovačné klenoty - kráľovské insígnie - sa uschovávali v Korunnej veži na hrade a strážili ich strážcovia koruny. Dve strážne jednotky boli zložené z päťdesiatich uhorských a päťdesiatich rakúskych pešiakov.

Korunovácia kráľa bola vždy veľkou udalosťou. Na Bratislavskom hrade zasadal korunovačný snem, prichádzali tam pozvaní hostia z cudzích krajín.

Správna obranná funkcia
Hrad okrem štátnej a reprezentatívnej funkcie pre kráľovský dvor stále spĺňal aj správnu a obrannú funkciu. Sídlil tu župan Bratislavskej stolice so svojím úradom.

Právo dedičného župana získal od panovníka rod Pálfiovcov za zásluhy v boji proti Turkom. Prestavba hradu už bola nevyhnutná, preto ho dal palatín Pavol Pálfi v rokoch 1635 - 1642 prestavať podľa svojich predstáv. Štvorkrídlový palác ukončili štyrmi vežičkami. Hrad tak získal dnešnú podobu.

Palatín Pavol Pálfi investoval do prestavby hradu nemalú sumu z vlastných zdrojov. Tá sa mu však z cisárskej pokladnice nikdy nevrátila.

Miesto pre hady
Turci ohrozovali krajinu a Leopold I. vedel, že je nevyhnutné zvýšiť bezpečnosť hradu. Cisársky vojenský architekt Jozef Priami navrhuje nové moderné hviezdicové opevnenie, ktoré malo odolať palným zbraniam. Z jeho návrhu sa však realizovala len časť - bastióny a Leopoldova brána. Nazýva sa aj Čiernou bránou, pretože bola tmavá a používala sa len zriedka. Istý čas bola dokonca zamurovaná. Z vonkajšej strany hradieb smerom k Leopoldovej bráne boli rozostavané veľké balvany. Povráva sa, že ich tam umiestnili kvôli tomu, aby sa mali kde vyhrievať hady.

Slávna uhorská kráľovná Mária Terézia sa Bratislave odvďačila častými návštevami hradu a jeho honosnou prestavbou v barokovo-rokokovom slohu.

Stavbu môžeme vidieť na rytine Jána Albertiho z 18. storočia. Zdobí titulnú stranu zbierky školských zákonov Márie Terézie Ratio educationis. Zmenilo sa najmä vnútro paláca.

V 18. storočí sa v hradnom paláci nachádzala aj lekáreň. Zrejme bola dosť veľká, pretože sa spomína, že v nej na modro-zlatých policiach stálo 130 fľaštičiek s medicínami a okolo 300 nádob s bylinkami.

Areál hradu bol upravený podľa vzoru schönbrunnských záhrad. Nádhernú terasovitú severnú záhradu okrášľovali fontány a drobné plastiky. Ukončená bola gaštanovou alejou. Dolná východná záhrada bola menšia. Vraví sa, že ju vlastnoručne založil František Štefan Lotrinský.

Keď zomrel František Lotrinský, Mária Terézia si obliekla čierne šaty a smútok už nikdy neodložila. Dnes nevieme posúdiť, či na príčine bola sentimentálna spomienka na milovaného manžela, ale svojej dcére Márii Kristíne ako jedinej zo svojich detí povolila sobáš z lásky, a to sobáš s kniežaťom Albertom Sasko-Tešínskym. Svadba sa konala 18. apríla 1766. Krátko nato Mária Terézia svojho zaťa Alberta Sasko-Tešínskeho ustanovila za miestodržiteľa Uhorska. V tom istom roku dala k východnej strane hradného paláca pristavať pre novomanželov nový, pohodlný palác, tzv. Tereziánum. Tam potom tĺklo skutočné srdce hradu. Vraví sa, že palác bol naozaj honosný. Albert Sasko-Tešínsky podporoval vedu a umenie, a práve tu vznikol základ umeleckých zbierok viedenského Albertina.

Vynálezy
Wolfgang Kempelen, kráľovský radca Márie Terézie, sa stal autorom niekedy až neuveriteľných vynálezov. Zostrojil slávny šachový automat, hovoriaci stroj, tkáčske stroje do vlastnej manufaktúry. Skonštruoval vodovod, ktorý dotiahol na hrad vodu z Dunaja. Podzemné chodby s olovenými rúrkami ústili pri starej hradnej studni a gápeľ na zvierací pohon dostával vodu do nádrží. Odtiaľ sa rozvádzala do paláca a prístavieb hradu. Kempelenov vodovod fungoval až do roku 1887, čiže neuveriteľných 125 rokov.

Požiar z ohňostroja
Katastrofa, z ktorej sa hrad takmer nikdy nespamätal, sa stala 28. mája 1811. Bratislavský hrad zachvátil veľký požiar. Nikdy sa nedozvieme, kto ho založil. Hovorilo sa, že dvaja vojaci neopatrne zaobchádzali s ohňostrojom. Prakticky celý hrad vyhorel a silný vietor, príznačný pre hradný kopec, rozšíril požiar aj na podhradie. Vyše sto rokov bol Bratislavský hrad zrúcaninou. Obyvatelia mesta ho postupne rozoberali na stavebný materiál a hrad chátral. No i napriek tomu stále priťahoval návštevníkov mesta.

O záchrane
Až vďaka nadšencom, ako boli architekt Dušan Jurkovič, maliar Janko Alexy a architekt Dušan Martinček, sa v päťdesiatych rokoch 20. storočia rozpútala diskusia smerujúca k záchrane Bratislavského hradu. Profesor Alfred Piffl viac-menej svojpomocne vykonal so študentmi architektúry Slovenskej vysokej školy technickej v Bratislave záchranný prieskum. To napomohlo, aby v roku 1955 Zbor povereníkov schválil projekt rekonštrukcie hradu.

Hrad začali rekonštruovať a upravovať pre spoločensko-reprezentatívne potreby Československej republiky. Obnovený hrad sprístupnili verejnosti 28. októbra 1968 a 30. októbra 1968 sa tu konala prvá významná udalosť: slávnostné podpísanie zákona o česko-slovenskej federácii, ktorý prijalo vtedajšie Národné zhromaždenie ČSSR. Tento akt pripomínajú tri lipy - symbol slovanstva. Vysadili ich v uvedený deň v areáli hradu neďaleko základov veľkomoravskej baziliky.

Ako ementál
Hovorí sa, že hradný kopec vyzerá ako ementál. Pod Bratislavským hradom sa údajne nachádza niekoľko podzemných chodieb. Nemôžeme obísť ani povedačky o chodbe, ktorá údajne smeruje popod Dunaj až do Rusoviec, ba možno aj do Rakúska. Mnohé z chodieb sú dnes už vraj zasypané. Ako je to v skutočnosti, nevedia zatiaľ ani archeológovia. Tajomné chodby čakajú na svojich objaviteľov.

V roku 1961 bol Bratislavský hrad vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku a od roku 1967 v priestoroch hradného paláca sídli Slovenské národné múzeum.

O rekonštrukcii
Hrad je v správe Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky, ktorá tento rok začala rozsiahlu rekonštrukcia hradného paláca. Postupne by sa k nej mala pridať aj rekonštrukcia bývalých záhrad a budov v hradnom areáli. V súčinnosti s rekonštrukčnými prácami prebieha aj archeologický výskum, ktorý zrejme prinesie nové objavy a dosiaľ nepoznané skutočnosti.





Najčítanejšie články

Priamy predaj ušetrí tisíce eur

Priamy predaj ušetrí tisíce eur
Pred 6 rokmi

Veta „rýchlo kupujte, lebo nebude“ už neplatí

Veta „rýchlo kupujte, lebo nebude“ už neplatí
Pred 4 rokmi

Slnko kuričom

Slnko kuričom
Pred 7 rokmi

Zľavu získate len pri „zlom“ byte

Zľavu získate len pri „zlom“ byte
Pred 4 rokmi

O ružiach, grófke a gymnáziu

O ružiach, grófke a gymnáziu
Pred 7 rokmi



Ďalšie články

Bytovkám zo socializmu sa končí životnosť. Pýtajú si tisíce eur

Bytovkám zo socializmu sa končí životnosť. Pýtajú si tisíce eur
Pred rokom

Kupujete starší byt? Počítajte s tým, že vám z peňaženky vytiahne omnoho viac, než je jeho kúpna cena.

Nový dom môžete mať aj za 30-tisíc. Šetrite však opatrne

Nový dom môžete mať aj za 30-tisíc. Šetrite však opatrne
Pred rokom

Dobre si zvážte, aké veľké bývanie reálne potrebujete.

Starší byt ušetrí. Ale iba na začiatku

Starší byt ušetrí. Ale iba na začiatku
Pred rokom

V novostavbe si priplácate aj za lepších susedov. Staršie byty majú prevahu vďaka polohe.

Dobrá strecha je tá, ktorú vám „ušijú“ na mieru

Dobrá strecha je tá, ktorú vám „ušijú“ na mieru
Pred rokom

Ako si vybrať krytinu. Ak meníte strechu, pýtajte si referencie a certifikáty.

Pozrite sa, koľko zaplatíte za novostavbu v Bratislave

Pozrite sa, koľko zaplatíte za novostavbu v Bratislave
Pred rokom

Aký je aktuálny trend v biznise s novostavbami? Jednoznačne byty s rozumnou cenou, žiadny luxus.

Bývanie na Slovensku zlacnelo. Pozrite sa, kde najviac

Bývanie na Slovensku zlacnelo. Pozrite sa, kde najviac
Pred rokom

Trend rastúcich cien nehnuteľností sa zastavil. Domy a byty sú lacnejšie.

Top investícia na východe sa štátu predražuje

Top investícia na východe sa štátu predražuje
Pred rokom

Mesto Vranov nad Topľou musí zaplatiť firme, ktorá pritiahla Grandwood, 220-tisíc eur.