Také dopady by mala mať zmena v spôsobe rozpočítavania nákladov na teplo. Doteraz malo na výslednú cenu pre jednu domácnosť v bytovom dome väčší vplyv číslo na merači. Až v druhom rade cenu ovplyvňovala veľkosť bytu. Podľa novej vyhlášky Úradu pre reguláciu sieťových odvetví je to naopak.

Vraj spravodlivejšie
Vyhláškou sa majú znížiť veľké rozdiely medzi platbami za teplo v bytových domoch. Obyvatelia krajných bytov totiž spotrebujú oveľa viac tepla, aby ich zohriali na prijateľnú teplotu. Stredové byty sú pred únikom tepla chránené okolitými priestormi. A nielen to - ak susedia poriadne kúria, teplo z ich bytov zohrieva aj váš byt. Platby za teplo však ovplyvní aj zateplenie domu, výmena okien, hydraulické vyváženie a inštalácia pomerových rozdeľovačov vykurovacích nákladov.

"Bežný rozdiel medzi platbou bytu v strede bytového domu a bytu pod strechou sa môže pohybovať od dvojnásobku do päťnásobku platby, hovorí Robert Štefanec zo spoločnosti ESM -Yzamer, ktorá sa zaoberá energetickou náročnosťou budov.

Podľa odborníkov je spravodlivejšie, ak sa viac zohľadní veľkosť bytu ako číslo na merači. "Znížia sa rozdiely medzi nákladmi vlastníkov v rámci bytového domu, čím sa priblížia fyzikálne odôvodniteľnému rozdeleniu spotreby medzi jednotlivé byty. Nemám pocit, že by zmena niektorú skupinu zvýhodnila. Skôr naopak - zreálni platby za dodané teplo,“ myslí si Robert Štefanec.

Podobný názor má aj predseda Slovenského zväzu bytových družstiev Miroslav Somorovský. "Nové stanovenie pomeru na rozpočítavanie spotreby tepla sa javí ako korektnejšie. Zlepší sa postavenie krajných bytov, bytov pod strechou a na prízemí nad nevykurovanými spoločnými priestormi oproti stredovým bytom,“ konštatuje Miroslav Somorovský.

Drahšie aj pre nebývajúcich
Teplo zdražie aj pre majiteľov neobývaných bytov. Časť platby, ktorá sa počíta nie podľa merača, ale podľa podlahovej plochy, sa zvýši. Preto sa zvýši aj cena, ktorú bude musieť za teplo v bytovom dome zaplatiť majiteľ bytu, v ktorom sa vôbec nekúri.

"Podľa všeobecne platných zásad spolunažívania majú jednotliví užívatelia byty temperovať minimálne na 16 stupňov. Túto zásadu niektorí vlastníci ignorujú a majú trvale zatvorené radiátory,“ hovorí Vladimír Milistenfer z Bytového podniku mesta Košice. Priznáva tiež, že nový systém je výhodný pre byty s nadpriemernou spotrebou tepla a nevýhodný pre byty s malou spotrebou alebo pre nevyužívané byty.

Rozdiely nemajú byť veľké
Podľa Roberta Štefanca nie je dobré, ak sú medzi bytmi v jednom dome rozdiely v platbe za teplo veľmi vysoké. Spoločnosť ESM-Yzamer, v ktorej pracuje, účtuje teplo aj podľa metodiky "plus-mínus 40 percent“. Znamená to, že platby v bytovom dome pre byty s vykonaným odpočtom majú byť v rozmedzí plus alebo mínus 40 percent od priemernej platby bytového domu na štvorcový meter. Pri tejto metodike sa počíta s rozdelením základnej a spotrebnej zložky pomerom 60 ku 40, pričom šesťdesiatka patrí podlahovej ploche presne tak, ako to teraz upravila vyhláška regulačného úradu.

"Tento rozptyl je z nášho pohľadu dostatočne motivačný, aby sa ľudia zamýšľali nad spotrebou tepla. Ak je pomer medzi najnižšou a najvyššou platbou nie okolo 2,33 ako v našom prípade, ale napríklad troj-, štvor- alebo päťnásobný, tak sa dostávame k otázke, či je taký veľký rozdiel adekvátny,“ uzatvára Robert Štefanec.