Realitný software a portály LIVING



Architekt, ktorý tvoril mesto
Publikované: -, Zoja Droppová, článok čítaný 32029x

Architekt, ktorý tvoril mesto
V našom voľnom seriáli o tvorcoch architektúry 20. storočia neraz odznelo slovo mestotvornosť - v zmysle schopnosti architektov navrhovať budovy nie ako solitéry, ktoré by mohli stáť hocikde, ale na špecifikom mieste, s urbanistickým citom pre vytvorenie novej ulice či nárožia v mestskom organizme.

Nie náhodou sú mnohé domy od našich klasikov aj dnes "dobrými adresami“. Majstrom mestského domu prvej polovice 20. storočia by sme bez pochýb mohli nazvať architekta českého pôvodu, ktorého takmer celý tvorivý život bol spojený s Bratislavou, Klementa Šilingera.

Klement Šilinger sa narodil v roku 1887 v obci Sázená (ČR) v rodine staviteľa, mal ešte štyroch bratov. Ako pätnásťročný odišiel zo svojho rodiska do Prahy a začal študovať na Vyššej priemyselnej škole. Po jej ukončení sa prihlásil na Akadémiu výtvarných umení a stal sa žiakom známeho architekta, profesora Jana Kotěru. Šilinger bol Kotěrovým obľúbeným študentom, čo sa prejavilo aj pri záverečnom hodnotení, kde ho profesor označil za mimoriadne nadaného študenta, ktorý opúšťa školu ako umelecky úplne kvalifikovaný architekt. Šilinger počas štúdia aj po jeho ukončení v Kotěrovom ateliéri aj pracoval. Prvou jeho samostatnou prácou bol návrh štadióna pre sokolské zlety v Prahe-Tróji. Návrh sa síce nezrealizoval, ale historici architektúry aj dnes pozitívne hodnotia túto ranú prácu a hlavne spôsob, akým športový štadión harmonicky zladil s okolitým prostredím (čo sa občas nepodarí ani architektom s dlhoročnou praxou).

 

klement-silinger-architekt_vv.jpg
Nadčasový architekt
Klement Šilinger pracoval aj v povojnových rokoch, no jeho tvorba bola na dlhšie obdobia prerušovaná chorobami. Zomrel v roku 1951, pochovaný je spolu s druhou manželkou v Bratislave na Martinskom cintoríne. Ak sa pozrieme na jeho tvorbu z dnešného odstupu, vidíme ho ako architekta, ktorý v období prvej ČSR zásadným spôsobom prispel k obrazu Bratislavy ako moderného mesta. Či už to bolo jeho rondokubistické alebo funkcionalistické obdobie, jeho stavby, okolo ktorých denno-denne chodíme, sú sebavedomými mestskými budovami, ktoré určujú podobu celých ulíc a námestí. Z dnešného pohľadu by sa mu možno dal vyčítať nedostatok úcty k historickej architektúre: napríklad Živnostenský dom absolútne zmenil dovtedajší ráz Kollárovho námestia s drobnými vinohradníckymi a remeselníckymi domčekmi. Na druhej strane si treba uvedomiť, že podobne ako iné veľké mestá v prvej polovici 20. storočia aj Bratislava veľmi dynamicky rástla, kypela zo svojich starých hraníc a postupne pohlcovala niekdajšie predmestia a prímestské osady. Čas priniesol vyššie nároky na bývanie, na dopravu aj na ďalšie mestské funkcie a pragmatický prístup bol nevyhnutný. V takomto svetle sa Šilingerova tvorba javí ako naozaj mestotvorná a nadčasová, veď väčšina jeho stavieb skvelo funguje dodnes, dobre sa v nich býva i pracuje, a patria k tomu najlepšiemu, čo u nás z architektúry 20. storočia máme.

Klement Šilinger sa po skončení školy stal členom Spolku českých architektov. Absolvoval niekoľko študijných pobytov v zahraničí - vo Francúzsku, Švajčiarsku, v Taliansku a Spojených štátoch, kde sa zoznámil so slávnym architektom Frankom Lloydom Wrightom. Podobne ako ďalších nádejných tvorcov aj Šilingerov pracovný štart spomalila prvá svetová vojna. Nedlho po skončení vojny a vzniku prvej Československej republiky prišiel pracovať do Bratislavy. Bol vtedy krátko ženatý a s prvou manželkou Ruženou sa v Bratislave natrvalo usadil. Klement Šilinger začal pracovať na ministerstve verejných prác a z toho vyplynulo aj jeho hlavné pracovné zameranie - projekty veľkých obytných domov a blokov pre štátnych zamestnancov. Prvou zdokumentovanou realizáciou Klementa Šilingera na Slovenskú je obytný dom na nároží Dobrovičovej a Klemensovej ulice v Bratislave z roku 1920. V tom období sa viacerí architekti zaoberali úvahami o riešení dunajského nábrežia v Bratislave, jeden z ideových návrhov vypracoval aj Šilinger, no nebol realizovaný a do súčasnosti sa nezachoval.

Vrchol pri projektovaní
Dvadsiate roky však v jeho tvorbe znamenajú prvý tvorivý vrchol pri projektovaní mestských bytových domov. V tomto období viacerí architekti v mladej Československej republike hľadali čosi ako národný štýl, ktorý by reagoval na dianie vo svete, ale zároveň by mal špecifické "domáce“ prvky, ktoré by mu dávali jedinečnosť. Jednou z odpovedí na toto hľadanie bol rondokubizmus, architektonický štýl s trochu protikladným pomenovaním, spájajúci hranaté prvky kubizmu s masívnymi kruhovými a polkruhovými tvarmi v pôdoryse i stvárnení fasád. Tento štýl (množstvo jeho príkladov nájdeme v Prahe) mal v sebe určitú monumentalitu a dramatickosť, podčiarknutú nielen výraznými tvarmi na priečeliach, ale aj kontrastnou farebnosťou. Klement Šilinger vytvoril v Bratislave viacero stavieb v rondokubistickom duchu, s premysleným dispozičným riešením a na svoj čas moderným vybavením.

Dobré adresy
Dnes sú to "dobré adresy“ v širšom centre mesta, no treba si uvedomiť, že vznikali v čase, keď Bratislava prerástla svoje historické centrum a mesto expandovalo hlavne východným smerom. V čase, keď Šilinger projektoval v miestach, ktoré dnes poznáme ako Legionársku, Sasinkovu, Záhradnícku či Karadžičovu ulicu, boli to predmestia s nízkou zástavbou, so záhradami a sadmi. Prvou takouto stavbou bol obytný blok na Štetinovej ulici 1, 3, 5 postavený v rokoch 1921 - 1922. Blok zvonka pôsobí až barokovo dynamicky, ale jedno-, dvoj- a trojizbové byty sú dobre funkčne vyriešené a na svoju dobu mali kvalitné hygienické vybavenie a osvetlenie všetkých obytných miestností. Podobne je to aj s ďalším obytným domom, takisto z rokov 1921 - 1922, na nároží Legionárskej - Radlinského - Šancovej ulice v Bratislave. Dom dnes síce z exteriéru nepôsobí príliš udržovane, napriek tomu je z neho dobre čitateľné "šilingerovské“ tvaroslovie - jednouchý hladký, tmavší sokel, stredná zóna s dekoratívnymi kruhovými terčmi a balkónmi s dekoratívnym prelamovaným zábradlím, horné poschodia sú bohato plasticky členené a tmavšou farbou kontrastujú so strednou zónou. Vstup je iba z Legionárskej ulice a je zvýraznený plastickým rámovaním. Dom má uzavretý vnútorný dvor a podobne ako na Štetinovej aj tu sú byty, ktoré v 20. rokoch mali kvalitné hygienické vybavenie a priame osvetlenie obytných miestností. Menej známy je obytný dom na Heydukovej ulici (oproti poliklinike), kde okoloidúceho najskôr upútajú výrazne plastické kruhové terče v prízemí a balkóny s dekoratívnym kovovým zábradlím. Ulica je úzka a neponúka odstup od objektu a tak si ľudia často nevšimnú tri typické plastické polkruhy vo vrchnej časti domu. Podobné si však môžu všimnúť na nárožnom obytnom dome na Ulici Vuka Karadžiča 3, ktorý však nemá balkóny, ale veľkorysé hlboké lodžie, ktoré i v najhorúcejších dňoch poskytujú príjemný tieň. Dispozičné riešenie bytov aj obslužných priestorov v dome, ako aj zazelenený dvor už naznačujú architektovo smerovanie k funkcionalizmu.

Viacero ulíc

internat-fakulta-telesnej-vychovy-sportu-ftvs-uk-bratislava-stara-budova-nehnutelnost-reality_vv.jpg
Internátny komplex Lafranconi na nábreží Dunaja, dnes sídlo FTVŠ. Snímka: autorka a archívy časopisu Projekt a Spolku architektov Slovenska

V tomto období sa Klement Šilinger podpísal aj pod podobu ďalších ulíc v tejto lokalite - dnešnej Šoltésovej, kde navrhol ženskú ubytovňu YWCA (dnes vysokoškolské stredisko pre zahraničných študentov), na Moskovskej slobodáreň pre štátnych zamestnancov (dnes hotel) a predovšetkým na Sasinkovej ulici, kde okrem obytného domu pre zamestnancov železníc (č. p. 9 - 11) s dodnes zachovanou kontrastnou farebnosťou, navrhol jednu zo svojich najznámejších stavieb - Biologický a anatomický ústav Lekárskej fakulty UK. Táto budova na nároží Sasinkovej a Záhradníckej je neprehliadnuteľná v dôsledku výrazného poloblúkového vstupu so stĺpmi v nároží budovy. Vnútorné dispozičné členenie vychádza z prevádzkových požiadaviek a naznačuje Šilingerovo smerovanie k funkcionalizmu. Monumentálny vstup dnes nepôsobí tak výrazne, pretože urbanistická situácia sa tu od dvadsiatych rokov veľmi zmenila, jednak pristavaním budovy Lekárskej fakulty v roku 1956, jednak rozširovaním Záhradníckej ulice a odkrajovaním z chodníkov vzhľadom na hustú dopravu.

Vo svojej kancelárii
Polovica 20. rokov 20. storočia priniesla do Bratislavy stavebný boom a s ním množstvo objednávok pre projektantov. Klement Šilinger v roku 1925 odišiel z ministerstva verejných prác a založil si samostatnú projektovú kanceláriu. O prácu mal postarané, ba v nasledujúcich rokoch bol ňou zavalený. Nadchli ho nové architektonické zásady, predovšetkým hltal diela Le Corbusiera a funkcionalistov, ale aj vtedajšej sovietskej avantgardy. Prvou stavbou, ktorú navrhol v novom duchu, bola ľudová škola v Senci z roku 1926. Krátko potom vytvoril svoje dve najznámejšie a odborníkmi najoceňovanejšie stavby v Bratislave - univerzitný internát Lafranconi a Živnostenský dom.

Víťaz súťaže
V roku 1927 sa konala súťaž na univerzitný internát s menzou a športoviskami, predsedom poroty bol uznávaný český architekt Jozef Gočár. V súťaži zvíťazil návrh Klementa Šilingera a ešte v tom istom roku sa internát začal stavať. V roku 1929 sa do internátu sťahovalo prvých tristo študentov, no celý komplex bol pre finančné problémy dokončený až v roku 1933. Dnes je internát Lafranconi prakticky v širšom centre mesta, no na konci 20. rokov bola situácia celkom iná, internát bol vlastne "na vidieku“ - Bratislava končila niekde pri Vydrici, nestál ešte PKO ani ďalšie budovy a Karlova Ves bola samostatná obec. Šilinger geniálnym spôsobom vyriešil osadenie internátneho komplexu na nábreží Dunaja a jeho červeno-biela farebnosť príjemne kontrastuje s okolitou zeleňou. V internáte výborne funkčne skĺbil prevádzku ubytovacích priestorov, študentskej menzy, administratívy a telocviční (plaváreň bola pristavaná až v roku 1964 podľa projektu I. Matušíka). V komplexe boli navrhnuté tenisové dvorce, futbalové ihrisko a ľahkoatletický areál. Vybavenie bolo v tom čase vysoko nadštandardné i v medzinárodnej mierke - a tak aj po osemdesiatich rokoch komplex Lafranconi dobre slúži Fakulte telesnej výchovy a športu a ďalším vysokoškolským inštitúciám. Napriek tomu, že výstavba mesta odvtedy veľmi pokročila, Lafranconi stále pôsobí veľmi harmonicky v zeleni dunajského nábrežia.

Aj Živnodom
Zároveň s internátom vznikala ďalšia veľká stavba, ktorej projekt takisto vzišiel víťazne z architektonickej súťaže. Živnostenský dom na Kollárovom námestí bol v tom čase najväčšou polyfunkčnou stavbou v meste a stanovil výškové aj objemové parametre pre ďalšiu výstavbu v okolí. Šilingerovým spolupracovníkom na projekte bol architekt František Faulhammer. V "Živnodome“ bolo 76 bytov (jedno- až päťizbových), sídlil tu Zväz živnostenských úverových ústavov a družstiev, živnostenská záložňa, tržnica, kancelárie viacerých firiem, v objekte bola aj kaviareň a rokovacia sála, v ktorej sa dali premietať filmy. Veľká sála bola neskôr prerobená na divadlo, ktoré dnes poznáme pod názvom Nová scéna. Živnostenský dom bol postavený na ploche vyše 3 000 štvorcových metrov a Šilinger odľahčil jeho obrovskú hmotu "prekrojením“ v podobe zahnutej Živnostenskej uličky spájajúcej Kollárovo námestie s Vysokou ulicou. Ponad uličku vedie spojovacia presklená chodba. Živnostenský dom je nositeľom technického prvenstva - bol to u nás prvý objekt s obytnou funkciou postavený ako železobetónový skelet. To umožnilo vytvoriť v objekte veľkorysé priestory, vhodné na premietanie filmov, resp. po adaptácii na divadelnú sálu, foyer a ďalšie miestnosti. Žiaľ, niektoré neskoršie úpravy prekryli pôvodné čisté funkcionalistické pôsobenie stavby, nehovoriac o tom, že omietky by si už zaslúžili obnovu.

V období, keď Šilinger pracoval na internáte Lafranconi a Živnostenskom dome, stihol ešte navrhnúť nové osobné prístavisko pre Bratislavu (nebolo zrealizované) a zúčastniť sa súťaže na veľký obytný dom Avion na Americkom námestí, ktorú nakoniec vyhral architekt Jozef Marek.

V 30. rokoch sa však nestavali len komfortné mestské domy, ale veľmi dôležité bolo riešiť aj otázky sociálneho bývania, tzv. najmenšieho bytu, ktorý by aj slabšie situovaným ľuďom umožnil bývanie v dôstojných podmienkach, v bytoch s dostatkom svetla a dobrým hygienickým štandardom. Klement Šilinger na otázku najmenšieho bytu odpovedal návrhom päťposchodového pavlačového domu na Kalinčiakovej 5 - 7 v Bratislave. Napriek tomu, že byty sú malé -- jednoizbové, majú 34 alebo 40 m2, a dvojizbové 54 m2, všetky majú vlastné WC a komoru, a dom má spoločnú práčovňu a sušiareň. Táto stavba patrí k Šilingerovým málo známym dielam, no neprávom, pretože napriek tomu, že bola postavená ako nízkonákladová, bez reprezentačnej funkcie, patrí k najlepším funkcionalistickým dielam zrelého architekta (a vzhľadom na to, ako sa k problematike sociálneho bývania staviame dnes, mohla by byť inšpiráciou aj pre mnohých politikov).

Aj keď väčšina Šilingerových realizácií je spojená s Bratislavou, záverom treba spomenúť jednu veľmi dôležitú stavbu mimo hlavného mesta - bývalé reálne gymnázium v Martine (1936 - 1940). Šilinger na nej spolupracoval s dvomi tiež pôvodom českými architektami, Bohuslavom Fuchsom a Ladislavom Radom. Stále funkčná a plne využívaná budova gymnázia je svojím dispozičným riešením a kompozičným členením naozajstnou učebnicou funkcionalistickej architektúry a stala sa inšpiráciou aj pre školské stavby neskoršieho povojnového obdobia.

anatomicky-ustav-lekarskej-fakulty-univerzity-komenskeho-bratislava-stara-budova-nehnutelnost-reality_vv.jpg
Anatomický ústav lekárskej fakulty UK na nároží Sasinkovej a Záhradníckej ulice. Snímka: autorka a archívy časopisu Projekt a Spolku architektov Slovenska
 
archivna-snimka-internat-fakulta-telesnej-vychovy-sportu-ftvs-uk-bratislava-stara-budova-nehnutelnost-reality_vv.jpg
Archívna snímka komplexu Lafranconi. Snímka: autorka a archívy časopisu Projekt a Spolku architektov Slovenska
 
obytny-dom-heydukova-ulica-bratislava-stara-budova-nehnutelnost-reality_vv.jpg
Obytný dom na Heydukovej ulici v Bratislave. Snímka: autorka a archívy časopisu Projekt a Spolku architektov Slovenska
 
schodisko-bratislava-stara-budova-nehnutelnost-reality_vv.jpg
Toto schodisko je skrytým klenotom v útrobách areálu. Snímka: autorka a archívy časopisu Projekt a Spolku architektov Slovenska
 
stare-balkony-bratislava-stara-budova-nehnutelnost-reality_vv.jpg

Balkóny dodnes pútajú. Snímka: autorka a archívy časopisu Projekt a Spolku architektov Slovenska
 

zivnostensky-dom-internat-ftvs-uk-lafranconi-bratislava-stara-budova-nehnutelnost-reality_vv.jpg

10 Živnostenský dom vniesol nové proporcie do Kollárovho námestia.

11 Pohľad do jedného z nádvorí s preskleným valcom, ktorý ukrýva schodisko.

12 Jedno z príjemných zakutí internátneho komplexu.
Snímky: autorka a archívy časopisu Projekt a Spolku architektov Slovenska

zivnostensky-dom-kollarovo-namestie-bratislava-stara-budova-nehnutelnost-reality_vv.jpg
Živnostenský dom na Kollárovom námestí v Bratislave. Snímka: autorka a archívy časopisu Projekt a Spolku architektov Slovenska
 

Snímky: autorka a archívy časopisu Projekt a Spolku architektov Slovenska






Najčítanejšie články

Východ Slovenska k sebe ťahá biznis

Východ Slovenska k sebe ťahá biznis
-

Ceny bývania ešte klesnú

Ceny bývania ešte klesnú
Pred 7 rokmi

O developerských projektoch

O developerských projektoch
-

Vlastná garáž je nedostatkový tovar

Vlastná garáž je nedostatkový tovar
-

Hitom sú Spojené štáty a Dubaj

Hitom sú Spojené štáty a Dubaj
-



Ďalšie články

Bytovkám zo socializmu sa končí životnosť. Pýtajú si tisíce eur

Bytovkám zo socializmu sa končí životnosť. Pýtajú si tisíce eur
Pred 6 rokmi

Kupujete starší byt? Počítajte s tým, že vám z peňaženky vytiahne omnoho viac, než je jeho kúpna cena.

Nový dom môžete mať aj za 30-tisíc. Šetrite však opatrne

Nový dom môžete mať aj za 30-tisíc. Šetrite však opatrne
Pred 6 rokmi

Dobre si zvážte, aké veľké bývanie reálne potrebujete.

Starší byt ušetrí. Ale iba na začiatku

Starší byt ušetrí. Ale iba na začiatku
Pred 6 rokmi

V novostavbe si priplácate aj za lepších susedov. Staršie byty majú prevahu vďaka polohe.

Dobrá strecha je tá, ktorú vám „ušijú“ na mieru

Dobrá strecha je tá, ktorú vám „ušijú“ na mieru
Pred 6 rokmi

Ako si vybrať krytinu. Ak meníte strechu, pýtajte si referencie a certifikáty.

Pozrite sa, koľko zaplatíte za novostavbu v Bratislave

Pozrite sa, koľko zaplatíte za novostavbu v Bratislave
Pred 6 rokmi

Aký je aktuálny trend v biznise s novostavbami? Jednoznačne byty s rozumnou cenou, žiadny luxus.

Bývanie na Slovensku zlacnelo. Pozrite sa, kde najviac

Bývanie na Slovensku zlacnelo. Pozrite sa, kde najviac
Pred 6 rokmi

Trend rastúcich cien nehnuteľností sa zastavil. Domy a byty sú lacnejšie.

Top investícia na východe sa štátu predražuje

Top investícia na východe sa štátu predražuje
Pred 7 rokmi

Mesto Vranov nad Topľou musí zaplatiť firme, ktorá pritiahla Grandwood, 220-tisíc eur.